Špecializujem sa na komplexné riešenia v strojárenstve a automatizácii. Zastrešujem oblasti vedy a výskumu, financovanie projektov, konštrukciu, dodávky technológií, výrobu aj servis.
11/10/17
Jej nástup je premyslený, avizovaný a realizuje sa pozvoľne. Ako veľmi je pre slovenské firmy sa jej zúčastniť?
Predstavte si továreň, v ktorej si stroje dokážu sami naplánovať výrobné procesy, predvídať chyby, operatívne reagovať na špecifické požiadavky zákazníka, spracovať rôzne typy a objemy objednávok, prispôsobiť im logistiku a ešte si aj autonómne naplánovať a urobiť údržbu. Toto a ešte oveľa viac má priniesť štvrtá revolúcia v priemysle, ktorú jej nemeckí inventori nazvali Industrie 4.0.
Dieťa nemeckej ekonomiky
Keď si Nemecko v prvých rokoch druhého milénia uvedomilo, že „migrácia“ jeho výrobných podnikov za lacnejšou pracovnou silou spôsobuje reálny pokles priemyslu, zostavilo skupinu expertov a zadalo im za úlohu vymyslieť záchrannú sieť, ktorá umožní vytvorenie konkurencieschopnej ekonomiky nezávislej na cene práce. Industrie 4.0 je výsledkom ich snaženia, medzičasom už aj aplikovaný v praxi. Ide v podstate o akýsi akčný plán, alebo súhrn princípov, ktoré majú za cieľ dosiahnuť totálnu optimalizáciu výrobných procesov ich prevedením do digitálnej a plne automatizovanej verzie, v ktorej všetky stroje, subjekty a dokonca aj výrobky samotné komunikujú medzi sebou prostredníctvom dát. Hybnou silou štvrtej priemyselnej revolúcie je internet vecí (Internet Of Things), Big data, pokročilé komunikačné systémy a technológie. Jej dopad: plne digitalizovaná a decentralizovaná priemyselná výroba hybridných produktov maximálne prispôsobených požiadavkám zákazníka, previazaná s prvotriednymi službami, za cenu bežnej sériovej výroby, v rekordne krátkom čase a s nulovým výskytom chýb.
Zmena paradigmy
Po digitálnej revolúcii je už dnes väčšina strojov používaných v priemysle vybavená senzormi a prepojená s komunikačnými systémami. Industrie 4.0 má však za cieľ premeniť ich na superstroje vertikálne prepojené naprieč celou výrobou, ktoré dokážu v aktuálnom čase zbierať a analyzovať všetky relevantné dáta a samé sa podľa nich prestaviť na akýkoľvek typ zákazníckej požiadavky. To má umožniť horizontálne prepojenie všetkých subjektov začlenených do životného cyklu výrobku. Hovoríme teda o akejsi „smart factory“, alebo inteligentnej fabrike, ktorá bude existovať v dvoch dimenziách, virtuálnej i reálnej. Bude vybavená technológiami s kognitívnymi schopnosťami, ovládajúcimi umenie sebazdokonaľovania či autokorekcie. Budú to stroje, ktoré si na základe analýzy dát naplánujú výrobné procesy, objednajú materiál a zabezpečia logistiku. Budú schopné spracovať akýkoľvek typ špecifickej zákazníckej požiadavky a reagovať na ľubovoľné objemy produkcie. Komunikovať budú s každým strojom potrebným vo výrobnom procese nezávisle od toho, od akého výrobcu pochádza a kde sa fyzicky nachádza. Hranice výrobných podnikov, ako ich poznáme dnes, prestanú existovať.
Kde to viazne?
Napriek tomu, že v Industrie 4.0 vidia teoreticky svoju budúcnosť mnohé podniky, realita nám v súčasnosti skôr ukazuje, že sa do nej púšťajú zatiaľ iba veľkí priemyselní hráči. V rámci pilotného projektu otestoval jej princípy vo svojej fabrike na výrobu dieselových čerpadiel nemecký Bosch a potvrdil jej úspešnosť. Po ňom sa však do revolúcie zapojili najmä renomované automobilky. Kde to viazne? Problém je v dátach. Industrie 4.0 stojí a padá práve na nich. Na to, aby uspela, musia byť generované, jednotné a tiecť plynule. A práve s tým budú mať malé a stredné podniky ťažkosti. Aby sa mohli zviezť na vlne štvrtej priemyselnej revolúcie, musia byť kompletne digitalizované a mať vytvorený dokonalý systém zberu, previazanosti a toku dát nielen v rámci vlastnej prevádzky, ale naprieč celou horizontálnou štruktúrou subjektov, ktoré sú zapojené do životného cyklu produkovaného výrobku. V praxi teda pri zavádzaní princípov Industrie 4.0 zavážia aj také drobnosti, ako poskytnutie dát v nekompatibilnom formáte, alebo neprekonvertovanie ručne urobenej zmeny v konštrukčnom výkrese do digitálnej podoby. Už na základe tohto sa dá vytušiť, že každá optimalizácia výroby podľa pravidiel Industrie 4.0 bude vyžadovať investície. Skutočnosť, že zatiaľ sa do nej púšťajú najmä tí „veľkí“, odzrkadľuje obavy tých menších a stredných, ktorí ešte nejaký čas budú hľadať odpoveď na otázku, či sa im táto investícia vlastne vyplatí. Osobne si myslím, že nie je riešenie tváriť sa, že Industrie 4.0 neexistuje. Produkuje konkurencieschopné a dokonale optimalizované výroby. Na druhej strane je asi dobré, že nemá silu a živelnosť skutočnej revolúcie. Vytvára tak väčší priestor na pozorovanie jej vývinu, rozhodovanie či sa stať jej súčasťou a aj na prípadné revízie.
